Malý komentár k prílohe „Veda na Slovensku“.

Autor: Ljuba Bachárová | 22.8.2016 o 8:37 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  704x

Je evidentné, že napriek deklaráciam všetkých ponovembrových vlád, veda nebola a nie je prioritou pre žiadnu z nich. Nie je top témou ani pre média, preto ešte raz ďakujem Sme že otvorili túto tému a venovali jej celú prílohu.

Predkladá množstvo zaujímavých postrehov,  s mnohými sa dá súhlasiť, niektoré mi však nedá nekomentovať.

Jedno z konštatovaní v prílohe vraví: „Základným problémom sú peniaze a spôsob, akým sa u nás rozdeľujú a míňajú“. Otázka financovania je však len jeden z množstva problémov vedy na Slovensku. Zjednodušovanie problému vedy len na financovanie je značná simplifikácia. Problém je komplexnejší , je odrazom vnímania vedy spoločnosťou, a bezprostrene súvisí s vývojom a stavom spoločnosti ako takej.

Ak by sme teoreticky predpokladali, že „veda“ (kto, alebo čo to vlastne je?) dostane dvoj- troj-štvornásobok financií – aké kroky budú nasledovať? Nákup ďaších prístrojov, nové budovy? Ako je adresne poukázané v prílohe, množstvo nového vybavenia už máme, a nevyužívame ho. Zvýšenie platov? Podľa akých kritérií?

Audit zo zahraničia? Nemáme vlastné vedomosti, snahu, vedecký prístup, alebo snáď odvahu? Potrebujeme niekoho zahraničného? Nechce sa mi tomu veriť.

Kvalifikovaný vedec sa neobjaví z ničoho-nič. Potrebuje kvalifikovanú systematickú prípravu pre výskum: ako robiť výskum, kritické myslenie, znalosť univerzálneho vedeckého jazyka - vo väčšine vedných odborov je to angličitna, ale môžu byť aj iné relevantné jazyky, ako publikovať a ako zakončiť každú štúdiu kvalitnou publikáciou. Publikácia neznamená len „čiarku za publikáciu“, ale je zásadnou úlohou každého vedca  oboznámiť so svojimi výsledkami medzinárodnu a domácu vedeckú komunitu, a v  neposlednej rade aj verejnosť.

Príprava na vedeckú prácu a pozitívne vnímanie výskumu musí začínať už na výskumných univerzitách (ak nie skôr). Univerzity musia vzdelávať študentov vo výskume,  prípravovať študentov na výskum, používať výskum ako súčasť vzdelávania, a spoločne s výskumnými pracoviskami/ akadémiou budovať „vedecké školy“. Reálne prepojenie univerzít a výskumných ústavov / akadémie je jedným zo základných predpokladov.

Čo mi však zásadne chýbalo v prílohe,  je zameranie na budúcnosť vedy na Slovensku: jej vízia, strategický plán, kritéria kvality. Výrok: „Slovenskej politickej reprezentácie sa musíme opýtať, čo vlastne chceme. Ak povedia, že ich nezaujímajú takého grafy a veda na území Slovenska, musíme to rešpektovať.“ aj keď je vytrhnutý z kontextu a možno myslený inak, sa mi javí tragický a porazenecký.  Snáď naivne nečakáme že „politická reprezentácia“ niečo vyrieši, že nám povie „čo vlastne chceme“. Roky spomínané slovo „reforma“ stále zostáva len prázdnym slovom nenaplnené obsahom. Ak ovšem nepovažujeme za reformu zlučovanie ústavov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Alza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

KOMENTÁRE

Prečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.


Už ste čítali?