Študujme vedu...

Autor: Ljuba Bachárová | 30.11.2015 o 9:34 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  793x

Študuj vedu a techniku – budúcnosť sa ti poďakuje.“ Zaujímavá reklama. Čo nám to autori tejto reklamy vlastne odporúčajú študovať, keď máme študovať „vedu“?

Vedecká práca, ak má byť zdokumentovaná, prezentovaná a akceptovaná, vyžaduje okrem vedomostí zo špecifického vedného odboru množstvo znalostí a zručností. Sú to vyhľadávanie literatúry, kritické zhodnotenie literatúry, príprava protokolu výskumnej štúdie, formulovanie hypotézy, metodický design štúdie, štatistika, interpretácia výsledkov, argumentácia, práca v tíme a manažment štúdie, obsah a forma vedeckej publikácie, štruktúra a obsah článku, odstavcov a jednotlivých viet, argumentácia, vedecká angličtina, ovládanie textových, tabuľkových, grafických a zobrazovacích softvérov, a pod. K tomu patrí ďalej zvládnutie výberu vhodného časopisu, komunikácia s redakciou, a spôsob ako reagovať na pripomienky recenzentov. Kde sa to dá systematicky študovať? Čo je zahrnuté do študijných programov našich univerzít?

Len pre úplnosť – osobitný komentár sa ponúka k druhej čast reklamy „budúcnosť sa ti poďakuje“. Znamená to, že v prítomnosti netreba nič očakávať? Aké výstižné... Ale nie o tom som chcela písať.

Ako podotkol jeden z diskutujúcich k môjmu predošlému blogu, kvalitná publikácia je vychádza z  kvalitného výskumu. Cieľom seriózneho vzdelávania alebo tréningu nie je „predať“ „zlý výskum“, cieľom je naučiť vedeckých pracovníkov ako napísať kvalitný rukopis na základe kvalitnej výskumnej štúdie. Takže na tomto sa môžeme zhodnúť -  predpokladom dobrého článku je dobrý výskum.

Skúsenosť redaktora vedeckého časopisu však ukazuje, že to automaticky nefunguje – ani dobrá štúdia nie je zárukou dobrého rukopisu. Pre útechu je vhodné poznamenať, že to nie je problém iba slovenských rukopisov. Je to problém krajín, prípadne univerzít, kde sa predmety „ako robiť výskum“ a „ako písať vedecký článok“ systematicky nevyučujú a netrénujú. Navyše je tu obmedzenie vyplývajúce z toho, že angličtina nie je vždy prvým jazykom autorov, a ešte navyše, akademická angličtina má výrazné odlišnosti voči hovorovej angličtine.

V redakcii často vidíme, že rukopis má zaujímavú myšlienku, možno aj sľubné výsledky, ale design štúdie je spochybniteľný a rukopis je napísaný spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky na vyžadovanú kvalitu rukopisu. Následným problémom je skutočnosť, že autori nechápu pripomienky recenzentov, nie preto že sú v angličtine, ale preto, že nechápu ich zmysel. Autori sú frustrovaní, pripisujú redaktorom a recenzentom zlé úmysly, často sa pustia do boja s redakciou a recenzentami, alebo sa vzdávajú, čo vedie k ďalšej frustrácii a demotivácii.

Redaktori vedeckých časopisov majú maximálnu snahu publikovať čo najviac inovatívnych a kvalitných prác. Je to pochopiteľné, záleží im na kvalite časopisu, sú za to hodnotení. Napriek vžitým predstavám, aj recenzenti majú tú istú snahu. Ak nie je rukopis zamietnutý, pripomienky a otázky recenzentov poskytujú návod na optimalizáciu rukopisu.

Snaha niektorých vedeckých biomedicínskych časopisov prispieť k zvýšeniu kvality rukopisov viedla k iniciatíve medzinárodných vedeckých letných škôl. Počas uplynulých 10 rokov sa od roku 2006 uskutočnilo 15 letných škôl v rôznych krajinách sveta. Ako hlavný organizátor týchto letných škôl chcem predstaviť tento model vzdelávania ako možnú inšpiráciu pre slovenské univerzity.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?